Prechod na navigáciu Hlavné menu
ICBB

Technické pamiatky

Unikátna závesná strecha v Banskej Bystrici

Závesná reťazová strecha, Nám. Š. Moyzesa 7

Dom na Námestí Štefana Moysesa 7 s dvorovým renesančným krídlom sa spomína od roku 1525. V jeho dvore sídlil malý pivovar. Pozoruhodný je jedinečnou stavebnou pamiatkou - závesnou strechou. Unikátna strecha pochádza z roku 1826 a skonštruoval ju inžinier Bedrich Schnirch, rodák z moravskej obce Strážnice.

Autor použil ako nosné prvky päťdielne kĺbovito pospájané pásy kujného železa, ktoré voľne visia z hrebeňa strechy. Ukotvené sú hlboko v múre uličného aj dvorného priečelia. Strecha je oveľa ľahšia ako tradičné drevené krovy a navyše železný krov bol nehorľavý. Bedrich Schniederch vytvoril celkovo asi šesť takýchto striech vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, no zachovala sa len táto jediná.


 

Medený hámor v Banskej Bystrici

Medený Hámor v Banskej Bystrici bol po kremnickej mincovni druhým najstarším činným priemyselným podnikom na Slovensku. Po zániku Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorej bol pôvodne jednou z významných súčastí, zostal v prevádzke ešte viac ako štyri storočia. Hámor dodával upravenú meď Kremnici na legovanie, t. j. upravovanie rýdzosti strieborných i zlatých mincí, už krátko po svojom vzniku koncom 15. storočia. Z medzerovito zachovaných záznamov vyplýva, že len v rokoch 1705 a 1707 bankobystrická komora dodala Kremnici 248 ton spracovanej medenej suroviny.


 

Obec Špania Dolina

Obec Špania Dolina sa nachádza severne od Banskej Bystrice v Starohorských vrchoch. Už v roku 1979 bola zachovaná časť Španej Doliny s rázovitou baníckou zástavbou vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Dominantou rezervácie je rímskokatolícky kostol, ktorý bol zo staršej románskej stavby v roku 1593 prestavaný a rozšírený v gotickom slohu. Priamo z námestia vedie ku kostolu kryté drevené schodište zo 17. storočia s 162 schodmi.

Na historickom námestí sa zachovalo niekoľko budov pôvodnej správy baní. Jednou z nich je Klopačka zo 16. storočia, v ktorej je umiestnená aj menšia expozícia baníctva a krásnej špaňodolinskej paličkovanej čipky. Pri Klopačke ešte stoja zvyšky najstaršej špaňodolinskej banskej šachty Ferdinand, ktorú začali hĺbiť v roku 1494. Za Klopačkou je vstup do tzv. Dennej štôlne, ktorou sa fáralo do podzemia baní. V rezervácii sa nachádza celkovo 78 pamiatkovo chránených obytných stavieb, väčšinou pôvodných baníckych domov. Charakteristickou pre obec je aj zďaleka viditeľná halda, ktorá vzikla po činnosti šachty Maximilián. Šachta Mária sa nachádza ďalej od osídlenia na priľahlom svahu Panského dielu a najmladšia šachta Ludvika zo začiatku 19. storočia je ukrytá v lese nad úpravňou rúd.


 

Špaňodolinský banský vodovod

Významná technická pamiatka Špaňodolinský banský vodovod privádzala vodu po špeciálne vybudovanej 36 km dlhej trase až spod vrchu Prašivá z Pustej doliny v Nízkych Tatrách. Celý vodovodný systém s vetvami, prípojkami a bočnými rozvodmi mal dĺžku až 42 km. Trasa je pozostatkom zaniknutého diaľkového prívodu vody na pohon banských ťažných strojov siedmych šácht v bohatom ložisku striebro-medených rúd severne od Banskej Bystrice. Vodovod sa postupne budoval, zdokonaľoval a bol v prevádzke pravdepodobne už od roku 1500 do roku 1910.

Smelá myšlienka priviesť vodu k baniam v Španej Doline vznikla v dobe historicky najväčšieho rozmachu v tomto revíri, na prelome 15. a 16. storočia. Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť v revíri uplatnila mnohé nové progresívne formy hlbinnej ťažby vrátane budovania banských šácht s ťažnými strojmi poháňanými vodou. Z dobových dokumentov je známe, že už pohon ťažných a čerpacích strojov prvej šachty - šachty Ferdinand v centre Španej Doliny, ktorá začala prevádzku v r. 1496, bol kombinovaný konský gápeľ a vodné koleso.

Technická konštrukcia vodovodu bola pomerne jednoduchá a vysoko funkčná. V zložitom teréne, prevažne po vrstevnici svahu, bol vybudovaný širší chodník. V ňom bližšie k svahu, v zahĺbeniach alebo na podložkách boli uložené drevené asi 8 mestrov dlhé žľaby. Chodník slúžil na dennú pochôdzku údržbárov a na dopravu materiálu pri opravách, výmene žľabov a pri príprave na zimnú prevádzku. V zime boli žľaby zakryté, aby voda v nich nezamŕzala. Orientačne sa odhaduje, že vodovod na distribučné miesto v sedle Dolný Šturec prepravoval 70 až 100 litrov vody za sekundu.

V súčasnosti z vodovodu zostala len viac či menej výrazná trasa, s viacerými pozostatkami technickej úpravy terénu, ako sú zárezy, skalné galérie, násypy a kamenné múry. Niektoré úseky trasy sa využívajú pre pešiu turstiku, cykloturistiku a v zime na lyžiarsku turistiku. Súbežne s trasou vedie náučný chodník z Banskej Bystrice na Donovaly. Za Jelenskou skalou, pri kamennom múre akvadukt trasu križuje a je tu aj informačná tabuľa, ktorá vodovod prezentuje.


 

Vodný žľab v doline Rakytovo

Vodný žľab v doline RakytovoJedinečná kultúrnaVodný žľab v doline Rakytovo, detailný záber pamiatka vodný žľab Rakytovo pri obci Dolný Harmanec sa v minulosti využívala na spúšťanie dreva z neprítupného lesného terénu do dolín. Pamiatka vynaliezavosti a zručnosti našich predkov ...

Žľab bol vybudovaný asi už v 19. storočí. Doprava dreva bola v lesoch mesta Banská Bystrica riešená zväčša jeho spúšťaním suchými šmykmi - rizňami, vodnými žľabmi a splavovaním po vodných tokoch. Okrem vodného žľabu v Rakytove boli v minulosti funkčné aj ďalšie vodné žľaby v dolinách Cenovo s dĺžkou 4 650 m a Prašnica s dĺžkou 1 840 m. Vyťažené drevo sa k vodnému žľabu dopravovalo koňmi, ručne alebo suchými žľabmi. Potom sa porezalo a poštiepalo na metrovicu, ktorá sa postupne hádzala do žľabu. Po celej dĺžke žľabu boli rozostavané hliadky - varty, ktoré dohliadali na plynulý pohyb dreva v koryte žľabu. V ústí sa vodný žľab prehradil, čím vzniklo menšie jazierko. Z neho sa háčikmi upevnenými na dlhých paliciach drevo vyťahovalo a pracovníci polená ukladali do rovnaní. Rovnané drevo sa tiež mohlo splavovať potokom Bystrica až do Banskej Bystrice, kde sa zachytávalo na hrabliach.

V roku 2000 bol vodný žľab vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho celková dĺžka je 2 450 m, celá konštrukcia je výhradne z dreva – zo smreka a jedle. Navštívte krásne prostredie tichých lesov pri Dolnom Harmanci a presvedčte sa o jedinečnosti a vynaliezavosti našich lesníckych predkov pri dômyselnom systéme splavovania dreva vodným žľabom.


 

Gőrgeiho tunel

Tunel sa nachádza asi 10 minút chôdze z turistického a lyžiarskeho strediska Skalka v Kremnických vrchoch. Pomenovanie dostal po Arturovi Gorgeimu - uhorskom generálovi, ktorý starý banícky tunel využil v januári 1849 pri postupe svojej armády proti armáde cisára Františka Jozefa. Tunel bol neskôr zavalený a až koncom 20. storočia bol vďaka práci dobrovoľníkov znovu spriechodnený a sprístupnený. Nachádza sa tu aj pamätná tabuľa venovaná spomienke na partizánsku skupinu plk. Markusa, ktorá tu operovala počas druhej svetovej vojny. Centrálna časť Kremnického hrebeňa je okrem tunela známa aj tým, že na jednej z jej rázsoch sa nachádza stred Európy a cez Skalku prechádza 19. poludník.


 

webygroup

Otváracie hodiny Informačného centra Banská Bystrica:

Pondelok - Piatok
08.00 hod. – 17.00 hod.
Sobota
10.00 hod. – 15.00 hod.


Sezóna na Hodinovej veži ukončená.
V mesiaci október bude veža otvorená na požiadanie v Informačnom centre pondelok - piatok v čase od 09:00 do 16:00 hod. Posledný vstup o 15:30 hod.
V prípade nepriaznivého počasia nie je vstup na vežu možný.
Vstupné:
minimálny poplatok za jeden vstup: 6 €

U nás si môžete zakúpiť vstupenky na podujatia, ktoré nájdete na:
ticketportal.sk a ticketportal.cz.

RADVANSKÝ JARMOK - HISTÓRIA A TRADÍCIA

V Informačnom centre mesta Banská Bystrica si môžete zakúpiť novú knihu o Radvanskom jarmoku.


English version

22901584

Úvodná stránka